Plánovanie dlhej cesty cez viacero krajín

Dojazd je údaj o vozidle. Stav nabitia, s ktorým prídete k ďalšiemu nabíjaciemu bodu, je údaj o etape — a naplánovať sa dá len ona. Kto každú etapu nastaví tak, aby prišiel s vopred stanovenou rezervou, má v každom bode cesty rovnakú istotu bez ohľadu na počasie, tempo a premávku.

Táto rezerva nie je číslo, ktoré by tu mohlo byť uvedené, ale pravidlo: musí stačiť na to, aby ste sa dostali k ďalšiemu náhradnému bodu, ak ten plánovaný nefunguje. Číslo z toho vyplynie samo a vo Švédsku je iné ako v Porúrí, pretože vzdialenosť medzi náhradnými bodmi je iná.

Druhou veličinou je stav nabitia pri odchode zo zastávky. Z nabíjacej krivky vyplýva, že najvyššie percentá sa dobíjajú najpomalšie; z pravidla o rezerve vyplýva, koľko potrebujete. Etapa je vzdialenosť medzi oboma hodnotami — a je kratšia, ako by naznačoval údaj o dojazde, pretože sa nevyužíva ani najvyššia, ani najnižšia časť batérie.

Nabíjacia infraštruktúra kopíruje dopravu a doprava sa sústreďuje na niekoľko osí. Pozdĺž veľkých európskych diaľkových ťahov sú nabíjacie parky husto; dvadsať kilometrov bokom ich ubúda a v údolí alebo na polostrove môže byť najbližšia alternatíva veľmi ďaleko. Otázkou preto nikdy nie je, ako dobre je vybavená krajina, ale ako dobre je vybavený koridor, ktorým idete.

Obchádzka k nabíjaciemu bodu stojí vždy dvakrát: tam a späť, plus čas na oboje. Desať kilometrov odbočky znamená energiu na dvadsať kilometrov a štvrťhodinu, ktorú by ste museli dobehnúť na zastávke. Preto sú lokality priamo na trase takmer vždy lepšou voľbou, aj keď iná na mape vyzerá výkonnejšie.

A koridor nekončí na hranici, ale tam, kde končí diaľkový ťah. Cesta, ktorá prejde z diaľnice na cestu nižšej triedy, zároveň mení nabíjací profil — a to väčšinou pri prechode do iného regiónu, nie pri prechode do inej krajiny.

Jediný nabíjací bod nie je plán, ale nádej. Môže byť obsadený, pokazený alebo obkolesený stavbou a žiadna z týchto troch možností sa vopred neohlási. Lokalita s viacerými bodmi preto stojí za obchádzku, za ktorú jeden výkonnejší bod nestojí.

Obsadenosť má svoje vzorce a sú predvídateľné: začiatok prázdnin, nedeľný večer, koniec predĺženého sviatočného víkendu, zlé počasie, ktoré vyženie všetkých na cestu naraz. Kto jazdí v takomto okne, plánuje väčšiu rezervu a skoršie zastávky — nie preto, že by vozidlo zvládlo menej, ale preto, že rad sa stáva súčasťou etapy.

Prakticky sa to rieši celkom nenápadne: pre každú etapu máte jeden bod v pláne a druhý v hlave, pričom druhý je bližšie ako prvý. Ak prvý nefunguje, zamierite k druhému a stále máte rezervu, s ktorou by ste boli išli k prvému.

Na úseku, kde sa smie jazdiť veľmi rýchlo, stojí vodič pred skutočným rozhodovaním. Vyššie tempo skracuje čas jazdy a predlžuje čas nabíjania, pretože spotreba rastie s treťou mocninou rýchlosti. Či sa v konečnom súčte čas ušetrí, závisí od toho, ako rýchlo vozidlo dodatočnú energiu opäť prijme.

Toto rozhodnutie vychádza inak pri vozidle s plochou, vysokou nabíjacou krivkou ako pri vozidle, ktorého výkon skoro klesne. Pri prvom stojí rýchla jazda málo, pretože energia sa rýchlo vráti; pri druhom platíte za každú kilowatthodinu navyše neúmerne dlhým státím. To je skutočný dôvod, prečo dve vozidlá s rovnakým dojazdom potrebujú na tú istú trasu rôzne dlhý čas.

V krajinách, kde je najvyššia povolená rýchlosť všade obmedzená, táto otázka vôbec nevzniká — tempo je tam dané a plánovanie jednoduchšie. Aké obmedzenie platí a kde sa od neho odchyľuje, zverejňuje dopravný úrad danej krajiny; mení sa a je to jediná časť tohto výpočtu, ktorú treba vyhľadať, a nie vypočítať.

V Alpách sa na viacerých miestach auto nakladá na vlak a prepravuje sa cez horu; cez vodu plní rovnakú úlohu trajekt. V oboch prípadoch na chvíľu odovzdáte kontrolu nad vozidlom a v oboch prípadoch platia pravidlá prevádzkovateľa, nie pravidlá cestnej premávky.

Pre vozidlá s vysokonapäťovou batériou majú prevádzkovatelia niekedy vlastné požiadavky: na miesto odstavenia na palube, na stav nabitia, na to, či môžu osoby zostať vo vozidle, a na to, ako sa hlási mimoriadna udalosť. Počas prepravy sa nikde nenabíja. Tieto požiadavky sa líšia podľa prevádzkovateľa, menia sa a sú uvedené v prepravných podmienkach — treba si ich prečítať pri rezervácii, nie pri nájazdovej rampe.

Pre plánovanie z toho vyplývajú tri veci. Nakládka je čas, keď sa nejazdí ani nenabíja — predlžuje etapu bez toho, aby ju skracovala. Rad pred ňou často stojí pod holým nebom a v zime stojí energiu na kúrenie. A nabíjací bod na druhej strane by mal byť v pláne, pretože výjazd z tunela alebo z prístavu je zriedka miesto, kde chcete improvizovať.

Technicky takmer nič: konektor je rovnaký, napätie je rovnaké, vozidlá sú rovnaké. Mení sa zmluvná situácia — ktoré siete pokrýva váš poskytovateľ — a hustota nabíjacích bodov. Oboje sa dá vyriešiť pred odchodom, potom sa to už dá len pretrpieť.

V praxi sa menia tri drobnosti, ktoré sú spolu väčšie, ako znejú. Jazyk na displeji, pretože nie každé zariadenie ho prepne. Telefónne číslo prevádzkovateľa, ktoré v zahraničí nemusí byť bezplatné. A posledná stanica pred hranicou, ktorá je pravidelne plnšia ako prvá za ňou, pretože mnohí radšej nabíjajú v známej sieti.

Z toho vyplýva nenápadné odporúčanie: plánujte nabíjanie tak, aby etapa viedla cez hranicu, nie len k nej. Prvá lokalita v novej krajine je takmer vždy pokojnejšia a nabíjanie tam je skúškou, či príprava obstála — s plnou rezervou namiesto prázdnej.

Plán, ktorý vznikol na jar pri prázdnej ceste do práce, pre cestu na dovolenku neplatí. Štyria ľudia, batožina a strešný box menia hmotnosť aj čelnú plochu a pri cestovnej rýchlosti pôsobí čelná plocha silnejšie ako hmotnosť. Kto dosadí rovnakú spotrebu ako inokedy, naplánuje etapy pridlhé — a zistí to na druhej z nich.

Čistý postup je zámerne naplánovať prvú etapu krátku a pred plánovaním zvyšku dňa odčítať skutočnú spotrebu. Hodina jazdy s plným nákladom povie o ceste viac ako akýkoľvek predbežný výpočet — a nestojí nič, pretože ju aj tak musíte prejsť.

S prívesom to už nie je korekcia, ale iná cesta: iná dĺžka etáp, iný výber lokalít, iné zastávky. Platí pre ňu vlastný súbor pravidiel, ktorý sa sem nezmestí.

Dobrý cestovný plán nepozostáva z časov, ale z rozhodovacích bodov. Na každej zastávke sa nanovo rozhoduje, ako ďaleko povedie ďalšia etapa — so spotrebou z poslednej hodiny namiesto spotreby z jari, s aktuálnym počasím namiesto včerajšieho.

To je skutočný rozdiel oproti jazde autom so spaľovacím motorom a je menší, ako sa zvonka zdá. Nie je kratší dojazd, ale spätná väzba je bezprostrednejšia — dôsledky rozhodnutia vidíte ešte v tej istej etape.